Lucia Rubeljová, uznávaná maliarka a ilustrátorka z Chmeľnice

Jej spoločníkom je plátno a hrsť štetcov. Lucia má dar pretaviť svoje emócie do obrazov. Ukončila umelecky zameranú Pedagogickú a Sociálnu Akadémiu v Prešove, kde počas štúdia vytvorila deťom okrem iných didaktických pomôcok aj veľkú knihu ilustrácií a taktiež umelecky spríjemnila prostredie v podobe maľovania obrazov na steny budov. 

Lucii sa podarilo zúročiť svoj talent účasťou na rôznych výtvarných súťažiach, v ktorých sa neraz umiestnila na prvých priečkach. Medzi jej najvýraznejšie úspechy patrí udelenie Strieborného pásma v celoeurópskej súťaži. Počas štúdia na základnej škole získala prvé miesto v súťaži o ilustrovanie knihy v rámci literárno - dramatickej činnosti a zároveň sa stala aj ilustrátorkou školského časopisu. Po skončení základnej školy absolvovala talentové skúšky na Strednú Umeleckú Školu v Kežmarku, kde skončila vo výberovom konaní ako prvá, avšak po uvážení svojich cieľov, predávať umenie ďalším generáciám a motivovať k nemu najmenších, ju cesta zaviedla na umelecky zameranú Pedagogickú a Sociálnu Akadémiu v Prešove.


Po dovŕšení dospelosti a ukončení strednej školy sa venovala kresleniu len pre vlastné potešenie. V tom čase vznikli menšie formáty ako „Prechádzka ohňom a ľadom" alebo "Východ z Labyrintu" .Prvým impulzom venovať sa maľbe naplno, sa stal okamih, keď svoje diela náhodne predostrela jednému zo svojich súčasných odberateľov, ktorý ju požiadal o namaľovanie obrazu. Maľba mala byť abstraktná a vychádzať z jej čistej kreativity a nápadu. Vznikol obraz "Oheň ", ktorý v nej prehĺbil vášeň k umeniu a túžbu po novej tvorbe. Práve v tomto období vznikli diela ako: „ Nemožný dotyk korún, Stretnutie planét, Sailing on the fire a Paríž.
Lucia mala nedávno vernisáž svojich obrazov, pri ktorej spolupracovala s indonézskym veľvyslanectvom. Indonézia je krajina plná kontrastov. Slnko, lepkavý horúci vzduch, prívetiví ľudia, ale aj ničiace vlny cunami a smrť...
 „Túto krajinu, žiaľ, poznám len z obrázkov, médií a z rozprávania ľudí, ktorí ju navštívili.“ Lucia tvrdí, že pre ňu bolo zaujímavé maľovať chrám Pura Ulun Danu Bratan s jeho zložito členitou strechou. „Je to niečo iné ako to, na čo sme zvyknutí, keď si obzeráme bežné kostoly v Európe. Rovnako krásne sú historické indonézske zvony, kde som v pozadí stvárnila Budhu.“
Lucia maľuje aj obrazy na zákazku: