Biela sobota 2016 v Chmeľnici

Byť sviecou je aj naším poslaním. Máme byť svetlom, ktoré zapálil Kristus. Sviecou, ktorá šíri okolo seba milosrdenstvo a ochotu pomôcť blížnemu. Aj my sme povinní šíriť okolo seba teplo lásky, hoci sa tým budeme sami spaľovať a bude to niekedy na úkor nášho času, pohodlia a možno aj zdravia. Staručký Simeon v nás provokuje otázky: Som svetlom a sviecou? Spaľujem sa v službe iným? Dokážem vo svojom okolí šíriť lásku a dobrotu? Nepozerám na čas a pohodlie, keď treba niekomu pomôc

 

Na sklonku sychravého jesenného dňa sa istý cudzinec prechádzal po starobylom meste. Obdivoval jeho architektúru a uvažoval nad šikovnosťou a zručnosťou staviteľov. Postupne však začala na mesto sadaťať hmla a všetku krásu zahalila tma. Zrazu, akoby šibnutím zázračného prútika sa v domoch rozsvietili svetlá a mäkké lúče sa predierali do nehostinnej ulice. Z domov žiarilo červené, modré a žltkavé svetlo, ktoré vytváralo ten najkrajší súlad. Zrazu všetko, čo bolo nedokonalé či špinavé, všetko, čo nahlodal zub času, zaniklo a bolo prežiarené krásnym svetlom. Nadšený cudzinec k tomu dodal: "Aj my, ľudia, podobáme sa domom. Pre niektorých sme krásni, pre iných škaredí. Najdôležitejší je ale náš príbytok - duša, v ktorej treba rozsvietiť svetlo, aby z nej zmizlo všetko, čo je nepekné a rušivé. Tým svetlom je Boh."


Nech svieca, ktorú dnes držíme v rukách symbolizuje Krista, ktorý jediný môže priniesť svetlo do našich duší a zapáliť nás, aby sme aj my dokázali osvecovať iných ľudí. Nech nám v tejto túžbe pomáha Mária, ktorá jediná naplno pochopila, čo znamená úplne sa odovzdať do Božej vôle.

 

 

 

 

Nafotila Viki Gáľová: Zo srdca ďakujeme!