Je mi smutno, keď vidím lavičky zlámané. Prečo?
Nie každá obec , ako naša, sa môže pohrdiť parkom, kde sa dá odpočinúť , zastaviť na priateľskom rozhovore. Srdce mi poskočí, keď vidím, ako pekne je tam.
Preto, keď vidím poškodenú a vylomenú lavičku, je mi veľmi smutno. Lavičky sú na sedenie, ale naša mládež sedí tak „po chmeľnicky.“ Na operadle sedia a sedadlo ošuchujú nohami. Potom je výsledok nasledovný:
Jedna latka chýba
Slušnosť káže, že keď sa podarí niečo zničiť, mal by som to opraviť.
Máme v obci aj nádoby na odpadky, aj kontajnery na sklo a pet fľašky, avšak jednoduchšie je nechať fľašky v tráve, veď to niekto za mňa urobí.
Čo by sa tak stalo, keby si jeden dva dni cez prázdniny urobili školáci v Chmeľnici brigádu? Veď to nie je len môj park, na ktorom mi záleží...